To be or not to be?

8. may 2018 at 16:05 | Simona Gray |  život
Kedysi, keď som bola mladšia, ma blogovanie bavilo.

Mala som pocit, že mám svetu čo povedať, hoci, popravde, bola som hlúpa a nevedela som nič. Teraz by som možno aj mala čo povedať, ale veľmi sa mi do toh nechce, pretože viem, že na tom aj tak nezáleží.
Kedysi pre mňa blogovanie bolo oddychom. Teraz je mi to fakt jedno.

Som v stave, kedy je mi skoro všetko jedno. Po rokoch hypochondrie a úzkosti sa do takého stavu proste raz dostať musíte a keď tam už ste, je to vykúpenie.
Fakt.
Je skvelé byť schopný vykašľať sa na to, či je to pichanie, ktoré občas cítite kdesi v chrbte, znakom, že máte niečo s obličkami, alebo sa proste málo hýbete a príliš veľa sedíte. (spoiler: definitívne je to kvôli tomu, že stále sedím. S prekríženými nohami. Vysvetľovalo by to aj tú ťahavú bolesť v stehnách. ...moje kamarátky mali pravdu, som ako stará žena na dôchodku).

Včera som premýšľala nad tým, ktoré veci vo svojom živote by som mala ukončiť a s ktorými by som mala pokračovať. V nasledujúcich týždňoch by som rozhodne chcela skončiť s jednou konkrétnou vecou - vlastne som s tým chcela skončiť už posledný rok, ale nikdy som sa neodhodlala. (Nie, neberiem drogy, nebojte sa. Je to oveľa prozaickejšie).
Môj problém je v tom, že mám problém vzoprieť sa autoritám a za autoritu ľahko príjmem takmer kohokoľvek. Bola som tak vychovaná. Navyše mám veľmi divný cit pre zodpovednosť, ktorý mi občas dosť komplikuje život a prináša mi bezsenné noci.
Taktiež mi napadlo, že by som si mala zrušiť aj tento blog; dni svojej slávy už má dávno za sebou a nezostala po nich ani len spomienka (skutočne; obnovením tejto stránky som, bohužiaľ, nezachránila staré články - všetky moje fanfiction o Doktorovi Who, ktoré boli svojho času celkom populárne, sú nenávratne preč). Ale dnes som premýšľala znova a rozhodla som sa, že blog si ešte nechám. Aspoň pár mesiacov a uvidím, ako sa to bude vyvíjať.


 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 unachavala unachavala | 14. may 2018 at 18:43 | React

ďakujem že si späť.Chýbala si mi... Aj keď si teraz možno prechádzam podobným obdobím ako ty (veď vieš ako keby som bola v jaskyni do ktorej nepreniká svetlo a nešťastie sa so mnou vlečie ako januárový sopeľ). Každopádne som rada, že si môžem opäť od teba voľačo prečítať a želám ti do tvojich dní aspoň malé záblesky šťastia. Určite to bude lepšie. :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement