Povinný článok č. 1

18. october 2018 at 20:47 | Simona Gray |  život
Včera večer som v práci pri zakladaní kníh objavila niečo, čo ma zaujalo. (Uhm...niežeby som tam inak nenachádzala veci, čo ma zaujmú. Denne nájdem desiatky kníh, ktoré si chytím, zbežne prelistujem a založím späť do poličky s prísľubom, že sa po ne čoskoro vrátim. Ale teraz to bolo iné.)

Našla som to v oddelení motivačnej literatúry, keď som sa tam snažila niekde vmestiť 8. návyk. Zelená kniha. Ani neviem, prečo som ju vytiahla z police a pozrela sa na ňu bližšie, ale stalo sa to a uvidela som, že je to príručka tvorivého písania. Tak som Coveyho dala na miesto a odložila si ju. A potom si ju kúpila.

Volá sa Jedno po druhom a napísala ju Anne Lamottová. Nikdy predtým som o nej nepočula, ale dnes som tú knihu začala čítať na ceste vlakom domov a musím povedať, že je celkom inšpirujúca.

Tak som sa rozhodla, že budem písať každý deň. Budem písať každý deň, aj keď to bude len nudné zhrnutie môjho dňa, ako napríklad tento krátky text. Budem písať každý deň, pretože je to dôležité a pretože cvičenie robí majstra.

Už sú to asi tri mesiace, čo som naposledy napísala niečo poriadne. A aby ste mali nejakú predstavu o mojom zúfalstve, tá "poriadna" vec je asi 1000-slovná random poviedka o Odinovi a Lokim. Je tam trochu lacného humoru.

Asi týždeň-dva dozadu som sa vrátila k jednému starému nápadu, z ktorého som mala napísaný prvý odstavec. Len s vypätím všetkých síl sa mi podarilo pripísať tam asi 200 slov.
Som na tom až takto zle.

Zajtra idem na vyhodnotenie jednej súťaže a ja sa cítim ako podvodník, pretože som už tak dlho nič poriadne nenapísala. Spisovatelia (aj tí, ktorí sa na nich len hrajú, ako ja) predsa píšu. Ja v poslednej dobe len zabíjam čas. Aj keď je pravda, že ho zabíjam celkom príjemne.

Počas posledných dní som sa ale znova začala cítiť inšpirovaná, čo beriem ako dobré znamenie, pretože môj zošit s nápadmi na poviedky už celkom dlho zapadal prachom. Verím, že to, čo teraz potrebujem, je len znova si vybudovať zvyk písať. Navyše je tu o chvíľu november a s ním aj nanowrimo - aj keď som ešte nikdy tých 50 000 slov nedala, je to vždy dobrá nakopávačka.


Môj vlak dnes meškal asi 20 minút (čo je ešte fakt dobrý čas) a keďže sa nedokážem dlho venovať jednej veci, okrem Jedno po druhom som začala čítať aj The Subtle Art of Not Giving a Fuck (zo svojej úžasnej Kindle čítačky. Fakt odporúčam :3). Knižku o tom, ako mať veci v p*či som si chcela prečítať už strašne dlho, vlastne odvtedy, ako som kúsok z nej našla na internete počas jedného leta, keď som mala pocit, že by mi bolo lepšie, keby som mala veci viac v paži.
Od toho leta som sa naučila mať veci v paži aj sama, pretože inak by som sa medzičasom zbláznila, ale kniha sa mi páči aj tak. Zdá sa, akoby bol rozprávačom Deadpool skrížený s Lokim a rozhodne si nedáva servítku na úśta.
Je to skvelé čítanie a ako toto píšem, myslím aj na to, ako si ľahnem do postele (konečne moja posteľ, nie intráková, yay!) a budem pokračovať v čítaní. A budem môcť čítať aj počas zajtrajšej cesty vlakom.

Ak nezhorím.

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Infinity Infinity | Web | 29. october 2018 at 14:52 | React

Číst tenhle článek mě strašně bavilo! Ten nápad se zapisováním si každého dne, jsem měla už tolikrát a nikdy jsem u toho nevydržela dlouho a pak jsem zjistila, že se do toho akorát tak nutím.
Moc držím palce ať máš spoustu inspirace a stále tě baví psát! :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama