Povinný článok č. 3

31. october 2018 at 12:20 | Simona Gray |  život
Písanie týchto článkov začína byť stále ľahšie a ľahšie. Dnes som sa na to dokonca tešila (nie; nezobudila som sa celá natešená, s myšlinkou "jeeej, dnes napíšem na blog ďalší shitty článok, supeeer!". Zobudila som sa otrávená, lebo mi do očí svietilo slnko). V mysli som si prechádzala veci, ktoré spomeniem ale, keďže som to ja, zabudla som ich...shit happens.

Dnes je Halloween a posledné tri dni som strávila premýšľaním nad tým, čo také špeciálne by som mohla robiť; nakoniec som sa rozhodla pre prechádzku, vyrezávanie mojich úbohých tekvíc, jednu epizódu Hill House a potom ďalšiu prechádzku po tme. A ešte je tu písanie poznámok na nanowrimo, ktoré začína zajtra - a ja mám zatiaľ v hlave len zbežnú myšlienku a pár creepy scén.
Áno, tento rok som sa rozhodla pre horror; Škára v Cene Fantázie zožala celkom úspech (doteraz nechápem, ako sa mohla dostať do finále - niečo také mi ani nenapadlo. Teraz mám z toho celkom zmiešané pocity, pretože keď som si to znova čítala, hrozne som sa chytala za hlavu a chcela sa prepadnúť pod zem. To mám za to, že som lenivá robiť úpravy) a ja mám už asi mesiac ceľmi creepy náladu, tak prečo to nevyužiť? Horrory som mala vždy rada a nie je nič lepšie ako vydesiť samú seba opisom spánkovej paralýzy či tej neznámej veci, ktorá šuchoce v stenách a rozhodne to nie sú potkany.

Včera nám v škole začalo voľno a mám ho až do konca týždňa - rada by som ho využila tým, že konečne dočítam Záhady Udolfa, ktoré som si požičala od jednej kamarátky ešte niekedy v marci.
Strašne sa hanbím za to, ako dlho mi to trvá.
Nemôžem sa na to ale poriadne sústrediť a vždy som začala čítať nejakú inú knihu, takže Udolfo zapadalo prachom. Teraz už mám ale len nejakých posledných 80 strán a úprimne? Neviem sa dočkať. až to zavriem a vrátim. Bolo to rozhodne zaujímavé čítanie (uhm...dostala som sa k tomu kvôli Opátstvu Northanger a bola som hrozne zvedavá), ale už nikdy viac.
A ak sa nedozviem, čo bolo za tým blbým závesom, niečo si to odnesie. Gotické romány sú fajn, pokiaľ sa nenaťahujú donekonečna.

Rada by som svojim nie veľmi početným čitateľom dala do pozornosti fakt, že som sa vrátila na Hipstragram - takže ak máte záujem o občasné nie veľmi kvalitné fotky prírody a kníh, ktoré čítam, link na môj profil nájdete v menu. Od zajtra sa tam pravdepodobne začnem sťažovať na to, ako nestíham nanowrimo a budete svedkami môjho ďalšieho novembrového nesúpechu v priamom prenose (aj keď v kútiku duše stále verím tomu, že tento rok tých 50 000 slov zvládnem, aj keby som potom mala stráviť pol roka úpravami - ale, priznajme si to: ako sa poznám, úpravy zase nebudú, because fuck them :D)

Želám všetkým pekný Halloween, nezabudnite zapáliť nejakú tú sviečku a ciao!

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Ali Nasweter Ali Nasweter | Web | 31. october 2018 at 18:35 | React

Co bych brala za slunce v očích při vstávání! :D Lepší taková otrava než se všude potácet potmě. :D

S nanowrimo držím palce. Slýchám o tom a znám to jenom hodně okrajově, takže si netroufám, protože tak celkově všechny výzvy spíš sabotuju než cokoli jiného. Ale to dáš. Jsi pevně rozhodnutá, takže to dáš! :D

Jinak povídky, ze kterých se člověk chytá za hlavu, zásadně vyhrávají nějaké ceny, nebo se dostávají do pozic, kde by nějakou vyhrát mohly. :D Je to zákon schválnosti. :D A přitom jak do světa vypustíš něco, za co bys pomalu umřela, tak všichni krčí rameny. :D Tedy u mě to tak bývá.

Úpravy netřeba, Mozart taky neopravoval! :D Zní to jako výmluva, nebo jako inspirace, vyber si. :D

Jdu si zapálit svíčky.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama